Pustý hrad. Vstupná brána Horného hradu. Foto: J. Beljak.

Prvé známe archeologické vykopávky na Pustom hrade uskutočnili v rokoch 1889 až 1891 Július Tomka a Ľudovít Leustach.
Hrad skúmal a výsledky výskumu v roku 1905 publikoval Prof. Jozef Könyöki – Ellenbogen.
Po polovici 20. stor. hradu venovali pozornosť Dobroslava Menclová, Gejza Balaša a Pavel Kuka.
V roku 1963 bol Pustý hrad vyhlásený za chránenú kultúrnu pamiatku, neskôr za národnú kultúrnu pamiatku.



Archeologický výskum Pustého hradu v 19. a 20. storočí.

Zvyšky rozľahlého hradu oddávna priťahovali pozornosť amatérskych aj profesionálnych bádateľov. Z obdobia krátko po polovici 19. stor. máme doložené v písomných prameňoch výkopy na hrade spojené s hľadaním drahocenností. Za prvý archeologický výskum na hrade môžeme považovať bádania J. Thomku a Ľ. Leustácha v rokoch 1889−1890. Súčasťou výskumu bolo aj najstaršie známe zameranie oboch hradov, ktoré v roku 1889 zhotovil mestský lesný inšpektor J. Boroskay. Prvým odkrytým objektom bola vstupná brána. Aby sa mohlo vo výskume pokračovať, uskutočnili Ľ. Leustách a J. Thomka na radnici vo Zvolene archeologickú výstavu, ktorá vyvolala veľký záujem. V rámci pokračovania výskumu v septembri roku 1889 odkryli vežu komitátneho hradu, ktorú považovali za kaplnku, a cisternu v severnej časti Horného hradu.

Záujem o Pustý hrad v druhej polovici 20. storočia opäť podnietil poklad bronzových predmetov, ktorý sa našiel v roku 1944 pri kopaní zákopov na svahu hradného vrchu. Nové poznatky a predovšetkým zaradenie hradu do širšieho rámca vývoja hradnej architektúry priniesla publikácia Dobroslavy Menclovej venovaná Zvolenskému zámku. Ústrednou postavou obnoveného bádania na Pustom hrade sa stal archeológ Václav Hanuliak. Jeho meno je neoddeliteľne spojené s dlhoročným archeologickým výskumom Horného hradu a tiež s popularizáciou výsledkov výskumu. Impulzom k výskumu hradu sa v roku 1992 stal havarijný stav torza vstupnej brány Horného hradu. Od tohto roku výskum financovaný mestom Zvolen pokračoval ďalších 17 sezón a postupne odkryl všetky kľúčové stavby Horného hradu. Súbežne s výskumom sa uskutočnila aj pamiatková obnova všetkých vykopaných múrov. Od roku 2009 prebral vedenie výskumu Pustého hradu Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, ktorý sa zameral predovšetkým na Dolný hrad. Dôvodom pre zameranie výskumu na Dolný hrad bol havarijný stav torza obytnej veže. Súčasne s výskumom na Dolnom hrade prebieha medzinárodná letná škola archeológie, ktorú organizuje Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Pôdorys Dolného hradu. Autori: Blažová, Bartík, Beljak a Loydl.

Výskum Pustého hradu v roku 2010 bol zameraný na doskúmanie sondy 3/2008 na Hornom hrade.

Na Dolnom hrade sa dokončuje sonda 4 z roku 2009 (pri západnej a východnej línii stredovekého opevnenia) a realizujú sa nové sondy 1 až 8/2010.

Nové sondy 1, 2, 7 a 8/2010 sú zamerané na výskum donjonu pred jeho obnovou (sonda 1: v interiérovej časti JV nárožia veže; sonda 2: v exteriérovej časti JV nárožia veže; sonda 7: priečny rez južným múrom veže; sonda 8: pri JZ nároží veže).

Ďalšie sondy sú umiestnené v priestore nádvoria Dolného hradu.
Sonda 3/2010 je v severnej časti nádvoria Dolného hradu a sonda 4/2010 je zameraná na výskum bráničky v severnej línii opevnenia.
Sonda 5/2010 overuje terénne nerovnosti v strednej časti nádvoria pri vstupnej bráne. Podobne sonda 6/2010, ktorá je umiestnená južnejšie od sondy 5.
Obe tieto sondy sú priečnymi rezmi v smere V-Z Dolným hradom. Pomáhajú nám tiež zorientovať sa v stratigrafii a horizontoch na Dolnom hrade.

Výskum realizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre pod vedením PhDr. Jána Beljaka, PhD.

Na výskume participujú archeológovia:
Mgr. Noémi Pažinová, PhD., Mgr. Ondrej Žaár, Mgr. Bohuslav Šebesta (Katedra archeológie UKF v Nitre);
Mgr. Kristína Kučeráková (Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity),
Dr. Martin Kvietok (KU Praha)

Stavebno - historický výskum zabezpečuje Mgr. Michal Šimkovic.
Archívno - historický výskum realizuje PhDr. Pavol Maliniak, PhD. (Katedra histórie UMB v Banskej Bystrici).
Technik archeologického výskumu Albert Loydl.