Na najvyššej kóte hradného kopca (571 m.n.m.) stoja zvyšky mohutnej obytnej veže, ktorá bola ústrednou stavbou najstaršieho hradu a tiež centrom Zvolenského komitátu. Výstavbu veže je možné predpokladať už v poslednej štvrtine 12. storočia. Pôvodná stavba s rozmermi 10,8 x 11,7 m mala viac ako 3 m hrubé múry, ktoré chránili obytné miestnosti zvolenského župana. V spodnom podlaží sa zachoval výklenok, ktorý zrejme slúžil pre osadenie prístupového schodiska. V závere 13. alebo v 14. storočí stavitelia hradu obmurovali základy veže po celom obvode masívnou primurovkou o šírke viac ako 2 m. Už aj tak mohutná stavba tak v spodnej časti mala múry viac ako 5 m hrubé. Primurovka mala slúžiť na stabilizovanie múrov veže, ktorá bola zrejme nadstavaná o nové obytné podlažia.
Sprievodný archeologický materiál získaný pri výskumoch, bol veľmi chudobný v porovnaní s odkrývaním ostatnej plochy hradného areálu. Interiér veže vyplnený suťou zo zrútených múrov bol takmer bez nálezov. Táto nálezová situácia dokazuje systematický odkryv, ktorý už v rokoch 1889 - 1890 uskutočnili prví bádatelia Thomka a Leustách. O stavbe si mylne mysleli, že ide o kaplnku. V čase ich výskumu boli zachované ešte trámy nesúce strop prvého podlažia.
Viac nálezov poskytol priestor nádvoria vedľa veže a priľahlá obranná priekopa. Nálezy reprezentujúce 12. do 17. storočia sú veľmi bohaté a rôznorodé.