Pustý hrad

Výskum Pustého hradu v roku 2014

Sezóna 2014 a popis prác vykonávanými žiadateľmi o zamestnanie

Zvolenský Pustý hrad bol v 13. storočí najčastejšie navštevovaným hradom uhorských kráľov na území Slovenska. Dokladujú to nie len historické písomnosti, ale dokresľujú aj archeologické nálezy. Systematický archeologický výskum a pamiatková obnova na Zvolenskom Pustom hrade prebiehajú od roku 1992. V roku 2014 prebehla dvadsiatatretia sezóna moderného archeologického výskumu a pamiatkovej obnovy na Pustom hrade. Počas tohto obdobia Mesto Zvolen ako jedna z mála samospráv investovala nemalé financie do rozvoja, výskumu, obnovy a údržby tejto mimoriadne vzácnej Národnej kultúrnej pamiatky. Odmenou je vysoká návštevnosť Pustého hradu turistami zo Slovenska i zahraničia.
Do roku 2008 sa realizovali práce na Hornom hrade pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka. Od roku 2009 realizuje výskum na Dolnom Pustom hrade Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied pod vedením PhDr. Jána Beljaka, PhD., v spolupráci s Katedrou archeológie UKF v Nitre pod vedením Doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovej, PhD. Okrem archeologického výskumu na Dolnom hrade prebiehajú aj sanačné práce na zachovanej torzálnej architektúre.
Dominantnou stavbou na Dolnom hrade Pustého hradu je obytná kráľovská veža. Svojimi mimoriadnymi rozmermi 19,9 x 19,9 metra predstavuje odozvu klasických donjonov francúzskych hradov ako napríklad Loches, Montbazon a Chauvigny. Jej vznik vďaka archeologickým hnuteľným nálezom a rádiouhlíkovej analýze sme predpokladali na začiatku 13. stor. Vďaka sezóne 2014 vieme už jednoznačne datovať začiatok výstavby veže do prvých desaťročí 13. storočia a jej zánik do prvých desaťročiach 14. storočia. Na území historického Uhorska môžeme zvolenskú kráľovskú rezidenciu porovnať len s niekoľkými obytnými vežami. Stavebníkom obrovskej obytnej veže mohol byť v 13. storočí iba kráľ. Našli sme aj ich vyobrazenia, napríklad na minci kráľa Ondreja III., pri čom tri z piatich známych jeho razieb mincí sa na Slovensku našli práve na Pustom hrade. Pri veži na Dolnom hrade sa našlo aj bronzové kovanie s vyobrazením kráľa a iné nálezy, ktoré indikujú častú prítomnosť vládcov v regióne. Okrem Ondreja III. sa vo Zvolene často zdržiaval aj kráľ Belo IV., ktorý v roku 1247 zrejme na hrade vydával svoju dcéru, ale aj Ondrej II alebo Ladislav IV. Nálezy z vrcholného stredoveku reprezentuje aj bohatá kolekcia keramiky, nástroj na viazanie kníh, hroty šípov, podkovy, kľúč, nože, hracia kocka, hrkálka... Pri výskume v exteriéri veže sa našli aj architektonické články s kamenárskymi značkami v podobe písmen „A“ a „V“ z prvej polovice 13. stor.
Na nádvorí Dolného hradu boli objavené archeologické nálezy potvrdzujúce osídlenie hradného kopca v neskorej dobe kamennej a dobe bronzovej, ktoré reprezentujú predovšetkým črepy, ale našli sa aj početné kamenné nástroje a hlinený model kolesa.
V sezóne 2014 sme preskúmali nielen exteriérové plochy pri východnej a severnej stene veže Dolného hradu, ale tiež strednú časť nádvoria a územie pri bráne v spojovacom múre v sedle pod vežou. Spolu bola preskúmaná plocha okolo 460 m2 a hĺbka v sondách sa pohybovala od 0,5 do 4,0 metra. Výskum pri veži bol dôležitý a potrebný predovšetkým kvôli odvedeniu dažďovej vody od základov veže.
Práce na Pustom hrade financovalo ako hlavný donor Mesto Zvolen. Prácu asi 120 mladých študentov zo stredných a vysokých škôl z krajín V4 v rámci projektu Medzinárodnej letnej školy archeológie podporil Medzinárodný Vyšehradsky fond a Banskobystrický samosprávny kraj. Sanáciu južnej steny veže okrem mesta Zvolen podporilo aj Ministerstvo kultúry SR v rámci programu Obnovme si svoj dom, a vďaka mestu sa v roku 2014 zrealizovala aj sanácia severnej steny veže Dolného hradu.
Prácu desiatich nezamestnaných v mesiacoch júl – september 2014 financovalo Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem prác na archeologickom výskume sa podieľali aj na sanácii južnej a severnej steny veže. Pomáhali s čistením stien pred murovaním. Triedili a približovali kameň a upravovali terén. Práce v roku 2014 nám často kazilo počasie a sezóna bola za posledné desaťročia najdaždivejšia. Navyše dve víchrice na jar 2014 zmenili podobu nádvoria Dolného hradu, keď vyvrátili asi 150 ročné duby. Okrem výskumu sme tak spolu s mestskými lesníkmi, nezamestnanými a študentmi urobili aj úpravu nádvoria a turistických chodníkov, ktoré sme vyčistili a zatrávnili. Odstránili sme korene. Ešte na začiatku výskumu boli presunuté dve obrovské skládky kameňa aby sa sprístupnil terén pre výskum pri veži Dolného hradu. Počas archeologického výskumu sa triedil výskumom vykopaný kameň pre následnú konzerváciu veže. Po ukončení výkopovej časti archeologického výskumu pri veži sme v zmysle pokynov statika vykonali opatrenia potrebné pre odvedenie dažďovej vody a sondy sme do vrstvy 30-40 cm zasypali preosiatou vrstvou zeminy.
V roku 2015 by sme chceli zrealizovať sanáciu západnej steny veže Dolného hradu a pokračovať s archeologickým výskumom pri západnej línii opevnenia a na nádvorí. Pripravujeme projekt na sanáciu hlavnej vstupnej brány a chceli by sme tiež zrekonštruovať západnú líniu opevnenia medzi bránou a vežou a spojovací múr pri veži. Hotový a schválený je aj projekt na výskum cisterny na dažďovú vodu na Hornom hrade a tiež na sanáciu cisterny a paláca.

Ján Beljak (vedúci archeologického výskumu)

1. turnus (1.7.-18.7.2014)
2. turnus (21.7.-8.8.2014)