Peťuša. Foto: J. Beljak.

Hrad Peťuša leží približne 5 km juhozápadne od mesta Zvolen a 2 km severovýchodne od obce Ostrá Lúka na ľavom brehu Hrona. Od Horného hradu Zvolenského Pustého hradu, s ktorým je vo vizuálnom kontakte, je vzdušnou čiarou vzdialený približne 2 km.
Hrad je umiestnený je v severojužnom smere na ostrožnej polohe s nadmorskou výškou vnútorného priestoru 371,50 – 373,70 m. n m. Čitateľný je iba na základe v teréne viditeľného zdeštruovaného opevnenia. Zo severnej strany je chránený prudkým zrázom a riekou Hron. Obranu v tejto časti znásobovala zrejme priekopa, ktorú v súčasnosti indikuje cca 20 m dlhá plošina, pred ktorou sú zo severnej strany miestami identifikovateľné naukladané (napadané?) kusy kameňov. Nad touto plošinou (približne o 5-5,5 m vyššie) sa bližšie k hrádku nachádza menšia terasa (odkop), ktorá mohla mať aj strážnu(?) funkciu.
Prístupovú južnú až juhovýchodnú stranu zabezpečovala do skalného podložia vyhĺbená mohutná obranná priekopa, ktorá i v súčasnosti dosahuje hĺbku takmer 10 m. Nad priekopou s južnej strany sú situované dve terasy, na nižšej (cca. 7 m nad priekopu) sú dva strmé kamenné svahy azda využívané aj ako na ťažobné lomy na stavebný kameň. Druhá terasa, ktorá ďalej južným smerom plynule stúpa a pokračuje viac-menej miernym svahom k hrebeňu, sa nachádza o 3,5-4 m vyššie ako prvá terasa.
Samotný hrádok má nepravidelný oválny tvar s max. rozmermi 38 x 18 m. Vo vnútornom areáli sa nachádza výrazný do skalného podložia zahĺbený objekt štvorcového pôdorysu (cca. 9 x 9 m) situovaný v strednej časti priestoru pri východnej stene opevnenia. Interpretujeme ho ako pozostatok pivničného priestoru väčšej kamennej alebo drevenej stavby s kamennou podmurovkou – azda štvorcovej veže.
Prístupová cesta viedla od južnej strany. Zatiaľ nevieme kde sa vchod do jadra hrádku nachádzal, dá sa však predpokladať v južnej línii opevnenia pri vyústení mohutného premostenia nad hlbokou priekopou. V prípade východnej strany môžeme predpokladať aj vchod cez vežu.
Na hrade sa sústreďujú výskumné aktivity tímu zloženého z pracovníkov Katedry archeológie FF UKF v Nitre a Archeologického ústavu SAV, Pobočka Zvolen v rámci projektu UGA I/23/2012 „Fortifikácie na sútoku Hrona a Slatiny“. Ide o trojročný projekt výskumu hrádku pomocou kombinácie metódy povrchového prieskumu, sondážneho výskumu, prieskumu detektorom kovov, geofyzikálneho výskumu a využitím medziodborovej spolupráce archeológie, geofyziky, geológie, archeobotaniky, zoológie, geodézie a ďalších oborov.

Z pomedzi nálezového súboru z Peťuše výrazne prevláda keramický materiál (vyše 4800 kusov). Vzhľadom na značnú fragmentárnosť keramického inventára nie je možné určiť početnosť zastúpenia jednotlivých druhov nádob. Avšak výraznú prevahu majú hrncovité nádoby. Ďalším vyskytujúcim sa druhom nádob sú misovité tvary, zásobnice, poháre, pokrievky a džbány.
Podľa stratigrafických pozorovaní a na základe získaného archeologického súboru sa zdá, že hrádok bol budovaní v priebehu 2. pol. 14. storočia, existoval počas 15. a zrejme jeho koncom, prípadne začiatkom 16. storočia ho užívatelia opustili a hrad postupne zanikol.
Kto hrádok vybudoval resp. komu patril môžeme len predpokladať, nakoľko zatiaľ nedisponujeme žiadnym písomným prameňom o tejto lokalite. Domnievame sa, že hrádok bol majetkovou súčasťou ostrolúckeho panstva a vybudovať ho dal niektorý z o šľachticov z rodu Ostrolúckych. Rodina Ostrolúckych zastávala takmer vždy významné funkcie vo vedení Zvolenskej župy, patrili im viaceré dediny a vlastnili majetky aj v Nitrianskej stolici ako aj na ďalšom území Uhorska.


Obrazová príloha
1. Peťuša. Areál hradu uprostred lesného porastu. Snímka: J. Beljak.
2. Pôdorys hradu a okolia. Autor: Dušan Fertáľ, 2012.
3. Peťuša. Deštrukcia vnútornej južnej steny hradného múru. Foto: J. Beljak.
4. Peťuša vár. Výber keramiky. Kresba: D. Zeleňáková.