Samostatné opevnené celky Horného a Dolného hradu mali byť spojené do jedného pevnostného komplexu spojovacou hradbou. Múr sa napájal na nárožie veže Dolného hradu od ktorej plynule pokračoval do sedla pod vežou. V jeho najnižšej časti nachádzala vstupná brána. Od nej hradba stúpala po hrebeni v dĺžke približne 200 metrov smerom k Hornému hradu. Preskúmané ukončenie opevnenia naznačuje, že hradba nebola v celom plánovanom rozsahu dokončená a k úplnému prepojeniu oboch hradov chýbalo vybudovať ešte približne 200 m dlhý úsek.
Napriek neobvyklému usporiadaniu s dvoma samostatnými hradmi a rozsiahlej opevnenej ploche nebol Zvolenský hrad vo svojej dobe ojedinelým a úplne výnimočným opevneným komplexom. Podobný dvojhrad ako vo Zvolene je aj jedno z najvýznamnejších kráľovských sídel stredovekého Uhorska vo Visegrade (Maďarsko). Podobne ako na Zvolenskom Pustom hrade – aj vo Visegrade mohutnú obytnú vežu Dolného hradu s Horným hradom prepájajú spojovacie múry.
Z obdobia 12. a 13. storočia poznáme viac hradov, ktoré dosahovali podobný rozsah opevnenia ako hrad Zvolen. Dôvodom pre ich mimoriadny rozsah bola zrejme skutočnosť, že mali slúžiť ako útočisko pre obyvateľstvo zo širšieho okolia. Azda najstarším príkladom je komitátny hrad v Nitre. Podobnú rozlohu mali v 13. storočí aj hrady Bratislava, Spiš, Šariš a Zniev.

Tabuľka rozlohy našich najväčších hradov:

Hrad Nitra (do 15. stor.) - 8,6 ha
Hrad Devín - 6,8 ha
Hrad Bratislava - 6,8 ha
Košice-Hradová - 6,2 ha
Zvolenský Pustý hrad - 4,7 ha
Spišský hrad - 3,7 ha
Hrad Zniev - 3,2 ha