Východnú líniu rozsiahleho opevnenia Horného hradu zosilňuje hranolová veža pristavaná k staršej hradbe. Stavitelia pri jej výstavbe v druhej polovici 13. stor. dômyselne využili dominantnú polohu tohto priestoru z ktorého mohla kontrolovať vnútornú komunikáciu smerujúcu od brány do tzv. Dončovho hradu. Súčasne dohliadala na prístupovú cestu na Dolný hrad prebiehajúcu vo svahu hradného vrchu. Na vnútornej strane hradby sú stopy po trámoch ochodze, kde môžeme predpokladať vstupný portál do druhého podlažia veže. Na vnútornej strane k veži prilieha priekopa vymedzujúca malý opevnený priestor pri veži. Predpokladáme, že priekopa je dielom Jiskrových vojakov, ktorý rozsiahly areál hradu rozdelili na menšie pevnôstky.
Interiér veže poskytol neobvyklé bohatstvo nálezov, ktoré naznačili, že stavba neslúžila len obranným účelom. Pod hrubou maltovou podlahou boli zachované zvyšky pravdepodobne včasnostredovekého valu, ktorý predstavuje najstaršie opevnenie hradu. Popri zlomkoch keramiky z 13. až 15. stor. sa tu našli aj napodobeniny mincí – viedenských fenigov panovníkov Přemysla Otakara II. (1251-1276) a Albrechta I. (1282-1298) a rovnoramenné kupecké váhy. Sú dokladom o existencii peňazokazeckej dielne, ktorá pôsobila na hrade v dobe politického chaosu a anarchie na konci 13. a začiatku 14. stor. Ďalším výnimočným nálezom je fragment rukoväte dýky vyrobenej zo slonoviny s vyobrazeným motívom pasovania do rytierskeho stavu.