Menu



VYHLÁSENIE o poukázaní sumy do výšky 2% (3 %) zaplatenej dane s vyplnenými údajmi o prijímateľovi

2 % Z DANE Z PRÍJMU PRE ARCHEOFACT


Dovoľujeme si Vás osloviť so žiadosťou o poskytnutie 2 % (resp. 3 % u dobrovoľníkov, alebo 1,5 % u právnických osôb) dane z Vášho príjmu za rok 2016 nášmu občianskemu združeniu.

Aj v roku 2017 by sme radi uskutočnili viacero aktivít, ktoré by viedli k zlepšeniu informovanosti o archeologických a historických pamiatkach vo Zvolenskej kotline, k zvýšeniu povedomia o nej v oblasti vzdelávania a vedy, ako aj k zlepšeniu našich služieb. Z Vašich príspevkov by sme chceli realizovať najmä nasledujúce aktivity:

  • letná škola archeológie 2017 na Pustom hrade vo Zvolene a hrade Peťuša,
  • vydanie nových propagačných materiálov,
  • komplexná publikácia o hrade Peťuša.
V prípade, že sa rozhodnete pre darovanie svojich 2 (3 alebo 1,5) % dane z príjmu nášmu občianskemu združeniu, naše údaje sú:

  • názov organizácie: ARCHEOFACT
  • sídlo: Zvolen, 960 01, Rákoš 26/6
  • IČO: 45024359
  • právna forma: občianske združenie


VÝSKUM NA PUSTOM HRADE VO ZVOLENE V ROKU 2016
JÁN BELJAK – NOÉMI BELJAK PAŽINOVÁ


Výskum na Pustom hrade vo Zvolene v sezóne 2016 bol realizovaný na Dolnom i Hornom hrade. Na Dolnom hrade bol overený priebeh západnej línie jeho opevnenia (sondy 1-2) a tzv. spojovacieho múru (sonda 4) a skúmala sa aj úroveň a spôsob založenia južnej steny kráľovskej obytnej veže (sonda 3). Na Hornom hrade bolo skúmaných celkovo päť sond, ktoré boli situované v areáli hradu. Pri najstaršej komitátnej veži hradu (veža I.) boli situované dve sondy (1 a 2), pri druhej veži (veža II.) sa nachádzali ďalšie dve sondy (3 a 4) a pri východnej línii opevnenia bola zrealizovaná sonda 5.

1. Výskum na Dolnom hrade
Sonda 1/2016 sa nachádzala vo vzdialenosti 34 m od severozápadného nárožia veže a odkryla nálezovú situáciu pri a pod západnou líniou opevnenia. Tvorí ju staršia vrstva (terasová úprava) s nálezmi z neskorej doby kamennej. Na nej sa v interiérovej časti, t.j. na nádvorí Dolného hradu nachádzala kultúrna vrstva z obdobia vrcholného stredoveku a do nej bola v polovici 13. storočia vstavaná hradba opevnenia Dolného hradu.
Sonda 2/2016 bola situovaná vo vzdialenosti 6,49 m od obytnej veže a priniesla doklady o úprave pôvodne nerovného terénu vo vrcholnom stredoveku dorovnaním pomocou makadamu. V sonde boli objavené aj tri architektonické články z okenného otvoru na úrovni najvyššieho (v polovici 13. storočia) nadstavaného podlažia veže. Zaujímavé boli nálezy dvoch prepálených štruktúr z ílu a kameňov v západnej polovici sondy nad úrovňou, resp. na úrovni stredovekej kultúrnej vrstvy. Dôležitý bol hlavne objav mohutnej prepálenej vrstvy pri severnom profile sondy, ktorý môže súvisieť so zánikom hradu.
Sonda 3/2016 sa nachádzala vo vzdialenosti 7,9 m od juhozápadného nárožia obytnej veže. Zdokumentovať sa podarilo časť južnej steny obytnej veže (prvé desaťročia 13. storočia) a južnej línie opevnenia hradu (polovica 13. storočia), t.j. potvrdilo sa, že južná línia opevnenia Dolného hradu bola pristavaná na škáru k staršej južnej stene obytnej veže. Na úrovni kamenného andezitového podložia bola potvrdená do červena prepálená praveká vrstva z mladšej, resp. neskorej doby bronzovej a objavil sa aj maltový fľak zo zakladania južnej línie opevnenia.
Sonda 4/2016 bola situovaná v priestore tzv. spojovacieho múru vo vzdialenosti 9 m od východného ostenia brány v spojovacom múre. Tento múr o hrúbke 1,6 metra tvorí predsunuté opevnenie Dolného hradu v sedle, smerom na Horný hrad, kde bol ukončený vo vzdialenosti cca. 170 metrov od juhozápadného nárožia obytnej veže Dolného hradu. Sonda križovala aj väčšiu jamu, ktorá spolu s ďalšou nachádzajúcou sa od nej južnejšie, vytvárala koridor pre prístupovú cestu od brány v tzv. spojovaciom múre až po hlavnú vstupnú bránu na nádvorie Dolného hradu. Jamy boli zrejme vykopané v stredoveku, hoci v spodnej časti zásypu sa nachádzali črepy hlavne z doby bronzovej. Tie sa tam však mohli dostať eróznou činnosťou.
Z hľadiska nálezov boli na Dolnom hrade zaznamenané hlavne praveké (eneolit a doba bronzová) keramické nálezy, ktorých počet presahuje 1600 kusov. Stredoveké fragmenty nedosahujú ani jednu osminu z tohto počtu. Datovať je ich možné prevažne do druhej polovice 13. storočia, pričom sa vyskytla biela, červená maľovaná i keramika s farebným črepom. Vynikali hlavne zdobené kusy, z nich pokrievky s obojstrannou vhĺbenou (rytou) výzdobou. Zo stredovekých kovových predmetov stoja za zmienku dve medené pliešky, železný hrot šípu s tŕňom, železné zubadlo i ozdobné bronzové kovanie. Medzi drobnými kostenými predmetmi sa vyskytol fragment orecha z mechanizmu kuše.

2. Výskum na Hornom hrade
Prioritou výskumu na Hornom hrade bolo overenie a zistenie najstarších stavebných fáz vybudovania stredovekých obytných veží a dokumentácia priebehu pravekého kamenno-zemného valu pod stredovekými sídelnými vrstvami.
Prvé dve sondy sa nachádzali pri najstaršej (komitátnej) veži Pustého hradu. Sonda 1/2016 (situovaná južne od veže I.) bola rozdelená na severnú a južnú časť. Podarilo sa v nej zdokumentovať vypĺňanie terénnej nerovnosti okolia veže pomocou štrkových a makadamových navážok v období stredoveku (od 13. storočia) s cieľom vyrovnania terénu. Zaujímavým zistením bol odkryv suťovej vrstvy z obsahom archeologických nálezov, ktorý sem bol presunutý pravdepodobne počas prvého archeologického výskumu hradu v rokoch 1889-1890. Dôležitým zistením je skutočnosť, že veža komitátneho hradu nemala samostatné opevnenie v čase, keď tu stála ako solitérna stavba. Nezistili sme žiadne zvyšky murovaného opevnenia, palisádového žľabu ani do kamenného brala vysekanej priekopy. Preskúmaný bol ale do kamenného podložia vysekaný žľab, ktorý pravdepodobne niesol drevenú konštrukciu (rampu) k vstupu do druhého podlažia už opláštenej (na prelome 13. a 14. storočia) veže komitátneho hradu. S touto stavebnou etapou zrejme súvisí aj objav maltového fľaku pri východnom profile sondy.
Sonda 2/2016 mala za cieľ preskúmať situáciu pri východnej stene veže komitátneho hradu smerom k východnej línii hradného opevnenia. V najvýchodnejšej časti sondy sa podarilo odkryť dve maltové vrstvy, ktoré môžu súvisieť s dreveným objektom pristavaným k opevneniu. V priestore sondy boli čitateľné hlavne sekundárne zásahy súvisiace s výskumom a obnovou v 20. storočí a pravdepodobne výskumom v 19. storočí.
Nasledovné dve sondy boli vytýčené pri veži II. v centrálnej časti Horného hradu. Sonda 3/2016 sa nachádzala pri jej východnej stene. Jej cieľom bolo overiť spôsob založenia veže. Výskumom sa potvrdilo datovanie veže do polovice 13. storočia, pričom bol identifikovaný priestor, kde zrejme miešali maltu počas jej výstavby. Skladal sa z hlavnej dolnej maltovej vrstvy, tenkej medzivrstvičky zeminy a hornej maltovej vrstvy. Napovedá nám to o dvoch etapách výstavby veže krátko po sebe. Spodná maltová vrstva súvisela priamo s jej výstavbou a horná maltová vrstva bola pozostatkom po jej oprave alebo dostavbe horných podlaží.
Sonda 4/2016 situovaná pri severnej stene veže II. overila priebeh priekopy veže a predpokladaný val, ktorý sa nachádzal v jej predpolí. Ten bol v teréne dobre viditeľný predovšetkým z južnej a severnej strany veže. Problematické je zatiaľ datovanie priekopy. Nie je vylúčený jej vznik vo vrcholnom stredoveku, ale tiež je možné, že vežu stredovekí stavitelia umiestnili už do existujúcej (pravekej) fortifikácie tvorenej do kamenného brala vysekanej priekopy.
Posledná sonda (5/2016) sa nachádzala taktiež v centrálnej časti hradu južne od bašty vo východnej línii opevnenia. Samotná sonda bola rozdelená na tri sektory, pričom dva (5A-5C/2016) sa nachádzali pri vnútornom a tretia (5B/2016) pri vonkajšom líci východnej línie opevnenia Horného hradu. Cieľom bolo zistiť obdobie vzniku murovaného opevnenia, ktoré bolo doposiaľ datované až po tatárskom páde. Jeho staršie datovanie však naznačuje napr. aj rozdielna stavebná konštrukcia i profilácia ríms v hlavnej vstupnej bráne Horného hradu (30-te roky 13. storočia). Výskum v roku 2016 domnienky potvrdil. Pod sivohnedou vrstvou so stredovekými nálezmi (hlavne 13. storočie) sa pri hradbe nachádzala maltová vrstva z obdobia jej výstavby. Na tejto úrovni sa nachádzala aj základová škára východnej línie opevnenia. V už spomenutej sivohnedej vrstve hrubej cca. 0,4 m, ktorá je mladšia ako samotná hradba, bola objavená minca s razbou Bela IV. Na rube je znázornený boj Archanjela Michala s drakom – stojí na ňom a do tlamy mu vráža kopiju. Líce obsahuje latinský nápis Belae Rex (kráľ Belo) a v strede hebrejské písmeno teth (T). Značku používal nájomca kráľovskej mincovne Techanus. Približne do roku 1241 bol Techanus komorským grófom, čo mincu radí na začiatok vlády Bela IV. A keďže minca sa našla vo vrstve mladšej ako opevnenie, je dokladom, že opevnenie Horného hradu vzniklo už pred vpádom Tatárov.
Prekvapením bolo aj zistenie, že očakávaná deštrukcia staršieho (pravekého) kamenno-zemného valu, ktorá sa mala nachádzať pod stredovekou hradbou, sa nepotvrdila. V tejto časti areálu teda valové opevnenie nebolo. Naopak, nachádzalo sa tu mohutné navrstvenie kultúrnych vrstiev z doby bronzovej, ktoré dosahovali spoločnú hrúbku viac ako 1,2 m. V exteriérovej časti sondy (za hradbou) bola nálezová situácia tvorená mohutnou deštrukciou kameňov premiešaných čiernou hlinou a keramickými nálezmi z doby bronzovej. Ide pravdepodobne o dôkaz deštrukcie nasucho vybudovaného pravekého múru z vonkajšej strany stien obydlí, ktoré sa tu v dobe bronzovej nachádzali. Pozostatky jedného (v sonde 5A/2016) boli doložené prostredníctvom do oranžova prepálenej hlinenej podlahy, ktorá mala nepravidelný pôdorys a siahala do vzdialenosti dvoch metrov od vnútorného líca východnej hradby a nachádzala sa aj pod ňou. Zdá sa, že sa tu odohrala katastrofa, nakoľko dom vyhorel a v severozápadnej časti odkrytej podlahy sa na jej úrovni dokonca nachádzala nie pietne uložená krehká kostra novorodenca (vek: Infans I). Na jeho tele bola zaznamenaná len jedna patologická zmena v podobe metabolickej choroby zapríčinenej výživovým nedostatkom hlavne železa. Príčina úmrtia zistená nebola. (Antropologický posudok vyhotovila Bc. Mária Jankovičová z Varšavskej univerzity vPoľsku)
Celkovo v sonde 5/2016 z hľadiska materiálnej kultúry dominovalo obdobie mladšej (1200 – 1000 pred Kr.) a neskorej doby bronzovej (1000 – 800 pred Kr.), keď sa ukazuje veľmi silná koncentrácia osídlenia vo Zvolenskej kotline s významným strategickým bodom práve na Pustohradnom kopci. Z výskumu na Hornom hrade v sezóne 2016 pochádza spolu takmer 20 000 ks keramických fragmentov, ktoré môžeme datovať do doby bronzovej a včasnej doby železnej. Tento počet v porovnaní s inými výšinnými lokalitami je pomerne veľký, pričom samostatnú pozornosť si zaslúži práve sonda 5A/2016, pretože ak vezmeme do úvahy veľkosť plochy (50 m2), ktorá bola počas sezóny preskúmaná, priemerne na 1 m2 v tejto sonde pripadá až takmer 150 ks nálezov z doby bronzovej.
Samozrejme získaný bol aj rozsiahly súbor stredovekej keramiky, ktorý pozostáva z vyše 5000 nálezov. Materiál je však značne fragmentárny a pochádza prevažne z tela nádob (vydutina a spodná časť), v menšej miere sú zastúpené okraje, ústia a dná.
Nálezy stredovekej keramiky z Horného hradu boli z minulých výskumných sezón analyzované vo viacerých krátkych informatívnych správach z jednotlivých výskumných sezón, resp. v článku zameranom na zhodnotenie jednotlivých druhov nálezov. Okrem keramiky išlo predovšetkým o zbrane, kostené predmety a mince. Nálezový súbor stredovekej keramiky je v uvedených prácach datovaný predovšetkým do obdobia 12. až 16. storočia. Z Horného hradu boli získané aj ojedinelé fragmenty keramiky z obdobia včasného stredoveku (veľkomoravské obdobie) zo zásypu staršieho valu situovaného pod vežou vo východnej línii opevnenia.
Nálezový fond zo sezóny 2016 možno datovať do obdobia 13. až 14. storočia. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia na hrade fungovala aj falšovateľská dielňa, ktoré dokladajú tégliky so stopami po drahých kovoch, časti váh či strieborné pliešky, ktoré slúžili ako polotovar na výrobu mincí, a nakoniec aj samotné falošné mince, ktoré sa tu našli. Práve na tento typ nálezov bola mimoriadne bohatá sezóna 2016, v rámci ktorej sa v sonde 5A/2016 našli mincové pliešky – polotovary na výrobu mincí v počte až 110 kusov a objavené boli aj dva falošné denáre Ladislava IV. Kumánskeho.
Za veľmi významný nález tejto sezóny je možné považovať už spomínaný originálny strieborný denár kráľa Bela IV. (1235-1270). V prípade tejto mince môžeme hovoriť o zatiaľ najstaršom stredovekom denári na Pustom hrade.
Medzi predmety osobnej výbavy, poukazujúce zároveň na vyššie sociálne postavenie majiteľa, patria aj kovové nálezy zdobených praciek s obdĺžnikovito, štvorcovo, ale aj zložitejšie tvarovanými rámami, vyrobené prevažne zo železa a luxusnejšie aj z mosadze, resp. iných farebných kovov. Patria k nim aj vzácne súčasti rytierskych opaskov, ako napr. kovové nášivky rôznych tvarov upevnené na hlavnom remeni.
Najpočetnejšiu skupinu kovových nálezov z Horného hradu tvoria predmety zo železa, z ktorého sa okrem zbraní a jazdeckej výstroje vyrábali aj remeselnícke nástroje (fragmenty pílky) vrátane viacerých častí stavebného vybavenia hradu. Rozdeliť ich môžeme na spojovací materiál ( klince a klinčeky rôznych veľkostí a typov) a mechanizmy (kovania dverí, západky, a pod.).
Najdôležitejším zamestnaním väčšiny obyvateľov hradu bola vojenská služba, ktorej výkon dokladajú nálezy militárií, ktoré zároveň vypovedajú o spôsobe boja a vojenstve všeobecne. Medzi bodné zbrane patrí predovšetkým meč, ktorý na Hornom hrade reprezentujú nálezy železných kovaní pošiev meča. Z ďalších militárií sú na hrade zastúpené hroty šípov s tŕňom i s tuľajkou, dokladajúce používanie luku i kuše, zrejme tak na lovecké, ako i na vojenské účely. Vecou spoločenskej prestíže a zároveň i praktickou záležitosťou boli ochranné zbroje, ktoré z hradu reprezentujú napr. krúžky z košieľ (objavené 4 ks), rovnako ako vlastníctvo koňa a kompletnej jazdeckej výstroje, ku ktorej patrili aj ostrohy a podkovy (objavené 2 kusy).

Záver
Predstavené nálezové situácie a nálezy pochádzajúce z výskumnej sezóny 2016 na Pustom hrade vo Zvolene sú len fragmentom bohatej materiálnej kultúry, ktorá je ešte skrytá pod súčasným terénom. Napriek tomu získané poznatky opätovne obohatili naše znalosti a potvrdili, že skúmaná pamiatka je významnou archeologickou lokalitou stredného Slovenska a zaslúži si našu dlhodobú pozornosť a záujem. Výskum a obnova Pustého hradu vo Zvolene preto nekončí, bude pokračovať aj nasledujúce sezóny s cieľom rozšírenia znalostí o tejto pamiatke a zvýšenia jeho ochrany a záchrany aj pre budúce generácie. Systematický výskum, ktorý je na pamiatke dlhodobo realizovaný je zároveň veľmi vhodne využitý aj na archeologickú prax študentov archeológie a ďalších záujemcov a nadšencov, ktorý často prvýkrát práve na hrade získajú prvé archeologické terénne skúsenosti a návyky, ktoré efektívne využívajú aj pri svojej ďalšej činnosti.
V roku 2016 sa už siedmu sezónu konala vo Zvolene medzinárodná letná škola archeológie. Organizovala ju Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pričom projektu sa zúčastnilo vyše päťdesiat študentov zo všetkých štyroch krajín vyšehradskej štvorky. Účastníci projektu sa v sezóne 2016 podieľali na archeologickom výskume dvoch stredovekých hradov (Pustého hradu vo Zvolene a hradu Peťuša pri obci Ostrá Lúka) a pravekej eneolitickej lokality Bakova jama pri Zvolene. Okrem vykopávok účastníci letnej školy archeológie mali možnosť priamo v teréne si vypočuť viacerých odborníkov (historika, stavebného historika, archeológov) a na archeologickej základni sa učili postupne čisteniu a spracovávaniu (katalogizácii) získaných artefaktov.





Archeologické výskumy v roku 2016:

hrad Čabraď 2016
hrad Modrý Kameň 2016
Jelšava - lýceum 2016
Pustý hrad - Dolný hrad 2016
Pustý hrad - Horný hrad 2016
Zvolen - Pod drahami 2016


Výskum a obnova na hrade v roku 2016

Dobrovoľnícka brigáda firmy Continental na Pustom hrade 26.9.2016

Dobrovoľnícka „primátorská“ brigáda na Pustom hrade 25.6.2016

Dobrovoľnícka miništrantská brigáda na Pustom hrade 4.6.2016

Pustý hrad 2016

Archeologický výskum a sanačné práce na Pustom hrade začali od 1. júna a potrvajú do 30. septembra 2016. Na Dolnom hrade sa realizujú archeologické sondy pri západnej línii opevnenia, pri takzvanom spojovacom múre a pri južnej stene kráľovskej obytnej veže. Sonda pri západnej línii opevnenia, pod ktorou sa nachádza starší praveký val, nám pomôže spresniť informácie o dobe vybudovania opevnenia Dolného hradu aj staršieho kamenno-zemného opevnenia pod ním. Zároveň budú ich výsledky podkladom pre následnú stavebnú sanáciu. Sonda pri spojovacom múre overí spôsob jeho založenia a zistí aj funkciu a obdobie vzniku hlbokej jamy v jeho susedstve. Sonda pri kontakte severnej steny veže a západnej línie opevnenia overí možnú existenciu drevených stavieb v tomto priestore a ďalšie nálezové situácie, ktoré sa tu nachádzajú.
Už prvý mesiac výskumu na Dolnom hrade priniesol zaujímavé nálezy. Objavili sme súbor veľmi pekne plasticky zdobenej keramiky badenskej kultúry z neskorej doby kamennej, kamennú industriu, keramiku zo stredoveku, hroty šípov, kostené súčasti kuše a podobne.
Na Horný hrad sa plánujeme presunúť s archeologickým výskumom od polovice júla. Budeme tam realizovať päť archeologických sond. Dve budú pri obytnej veži na najvyššej kóte, ďalšie dve pri druhej veži a jedna sonda bude pri východnej línii opevnenia. Cieľom výskumu na Hornom hrade je získanie archeologických nálezov, ktoré spresnia stavebný vývoj hradu. Vďaka vlaňajšiemu výskumu hradnej cisterny vieme, že objekty, ktoré sa v jej okolí nachádzajú, sú staršie, ako sa pôvodne predpokladalo. Drevené artefakty z cisterny posunuli jej výstavbu jednoznačne na prelom 13. a 14. storočia. Doteraz bol jej vznik určovaný do polovice 14. storočia.
V sezóne 2016 je plánované skúmanie kultúrnych vrstiev osídlenia hradného kopca, ktoré okrem stredoveku siahajú až do praveku. Veríme, že sa podarí objasniť aj protohistorické (laténske) osídlenie miesta.
Okrem archeologického výskumu sa na Pustom hrade budú realizovať aj stavebno-konzervačné práce. Na Dolnom hrade sa už začína stavebne stabilizovať hlavná vstupná brána. Na Hornom hrade sa aktuálne dokončuje zastrešenie hradnej cisterny. Strecha ju bude chrániť pred vodou, ktorej zamŕzanie v zimných mesiacoch poškodzovalo kvalitné stredoveké omietky na jej stenách. Kompletne sa preškáruje, opraví a premuruje tiež západná prístavba paláca v bezprostrednom susedstve cisterny aby spĺňala statické požiadavky.
V letnej top sezóne (júl-august) bude na Pustom hrade pracovať viac ako 50 ľudí denne. Od júla do augusta sa na hrade počas dvoch mesiacov vystriedajú desiatky stredoškolákov a vysokoškolákov z regiónu. Najintenzívnejšie sa však bude na hrade pracovať od polovice júla do polovice augusta počas medzinárodnej Letnej školy archeológie, keď prídu študenti aj zo zahraničia. Už štvrtý rok sa počas štyroch mesiacov na prácach na Pustom hrade podieľajú aj nezamestnaní v rámci projektu obnovy kultúrneho dedičstva. Tento rok ich na hrade pracuje trinásť.
Výskum, konzervačné práce a údržbu hradného areálu finančne podporuje mesto Zvolen už od roku 1992. Ďalšie financie sú z rôznych grantov. Od roku 2010 každoročne výskum a obnovu Pustého hradu podporuje Ministerstvo kultúry prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom. Mzdy nezamestnaným sú refundované z eurofondov prostredníctvom úradov práce. Každoročne je tiež nápomocný Medzinárodný vyšehradsky fond, ktorý podporuje Letnú školu archeológie na Pustom hrade i na neďalekom hrade Peťuša. Na práce na hrade a jeho propagáciu sme získali prostredníctvom združenia ARCHEOFACT aj grant z Banskobystrického samosprávneho kraja.

AKTUÁLNE FOTOGRAFIE ZO SEZÓNY 2016



Katedra archeológie FF UKF v Nitre organizuje projekt

ARCHAEOLOGY FIELD SCHOOL Zvolen 2016: field work, workshops, lectures

Miesto realizácie:
Pustý hrad vo Zvolene
Hrad Peťuša

1. turnus: 18.7. -29.07.2016
2. turnus: 01.8. – 12.8.2016

V rámci projektu je pre všetkých účastníkov zabezpečená bezplatná celodenná strava vo Zvolene!

V rámci projektu je pre všetkých účastníkov zabezpečené bezplatné ubytovanie na vysokoškolskom internáte vo Zvolene!

Každý účastník po absolvovaní jedného z turnusov dostane na pamiatku tričko s logom letnej školy!

Súčasťou letnej školy sú aj prednášky odborníkov a workshopy.

Prihlasovať sa je možné do 17.6.2016 na mail koordinátorky projektu doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovej, PhD.: nbpazinova@ukf.sk

Partnermi letnej školy archeológie 2016 sú:
1. Mesto Zvolen, SK
2. Trnavská univerzita v Trnave, Katedra klasickej archeológie, SK
3. Múzeum Archeologiczne w Krakowie, PL
4. Katedra archeológie, Filozofická fakulta, Univerzita Hradec Králové, CZ
5. Slezská univerzita v Opavě, Ústav archeológie, CZ
6. Eötvös Loránd Tudományegyetem Budapest, Régészettudományi Intézet, HU

Letnú školu archeológie 2016 podporila nadácia International Visegrad Fund.




Brožúra o Pustom hrade: BELJAK, Ján - PAŽINOVÁ, Noémi - ŠIMKOVIČ, Michal. Pustý hrad vo Zvolene a opevnenia v jeho okolí. Matej Ruttkay, Dominik Repka (recenzenti). Zvolen : Mesto, 2015. 71 S. ISBN 978-80-972057-0-6. Typ: AAB

Archeologické výskumy v roku 2015:

Čabraď 2015
Modrý Kameň 2015
Pustý hrad - Dolný hrad 2015
Pustý hrad - Horný hrad 2015


Letná škola archeológie: Hrádok Peťuša – workshopy a výskum 2015

Projekt: Archeologický výskum stredovekého hrádku Peťuša


Už tradične, tento rok šiestu letnú sezónu, organizovala Katedra archeológie FF UKF od 13.7.2015 do 21.8. 2015 šiesty ročník projektu letnej školy archeológie. Účastníci projektu participovali na výskume stredovekého hrádku Peťuša v katastri obce Ostrá Lúka pri Zvolene, ktorý realizuje od roku 2011 Katedra archeológie pod vedením doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinovej, PhD. Študenti sa zároveň aktívne podieľali aj na archeologickom výskume Dolného hradu na kráľovskom hrade Pustý hrad vo Zvolene, ktorý je realizovaný pod vedením Archeologického ústavu SAV v Nitre (vedúci výskumu PhDr. Ján Beljak, PhD.). Oba hrady sú vo vizuálnom kontakte vo vzdialenosti približne 2 km vzdušnou čiarou.
Projektu sa zúčastnilo vyše päťdesiat študentov zo Slovenska, Poľska (Uniwersytet Wrocławski), Maďarska (Eötvös Loránd Tudományegyetem Budapest) a z Moravy (Masarykova univerzita v Brne).
Ako lektor a koordinátor projektu z UKF pôsobil aj Mgr. Dominik Repka, PhD. z Katedry archeológie a interní doktorandi Mgr. Ladislav Chmelo (odbor archeológia) a Mgr. Michaela Niklová (odbor slovenské dejiny). Na projekte participovali aj zahraniční lektori (Dieter Barz z Mainzu a Maxim Mordovin z ELTE v Budapešti).
V roku 2015 sa archeologický výskum vrcholnostredovekého (14. – 15. storočie) ostrožného hrádku Peťuša (maximálne rozmery 40 × 20 m) sústredil na nádvorie, kde sa skúmali záverečné etapy existencie hrádku a stupeň deštrukcie v minulosti funkčných hospodárskych objektov. Objavili sme spodnú časť okrúhlej hlinenej piecky na kamennom základe ešte so zachovaným popolom uprostred. I keď jej vrchná časť (kupola) bola už zdeštruovaná, vieme povedať, že v minulosti slúžila aktívnej výrobnej činnosti (kováčstvo?) na hrádku. V jej blízkosti sa nachádzala prvá známa stredoveká minca objavená na tejto archeologickej lokalite. Ide o falzifikát strieborného denára uhorskej kráľovnej Márie z Anjou, ktorého originály boli razené v roku 1383. Na reverze minci je čitateľný nápis Regine vngarie a kráľovská koruna.
Veľkým objavom roku 2015 bol aj nález cisterny, ktorej existenciu v blízkosti západnej hradby spoľahlivo potvrdila aktuálna sezóna výskumu. Ide o značne deštruovaný objekt, ktorý bol lemovaný opracovanými kamennými článkami, ktoré po zániku hrádku vo vrcholnom stredoveku (15. storočie) boli postupne vytrhávané a z areálu odnášané. Po tejto deštrukčnej činnosti vznikla v strednej časti nádvoria obrovská jama – kráter, ktorú sme dlho nevedeli funkčne zaradiť. Pomocou šikovných a pre archeológiu zapálených študentov sa podarilo štvrtinu objektu odkryť a prvýkrát cisternu identifikovať. Jej existencia bola na hradoch často nevyhnutná, nakoľko v horskom teréne na vrchole kopcov bolo v stredoveku veľmi dôležité zabezpečiť stály prísun vody pre obyvateľov, posádku i zvieratá, ktoré sa tu zdržiavali. Skúmali sme aj východný svah hrádku, kde bola identifikovaná pomerne dobre zachovaná hradba, ktorej šírka dosahuje takmer 2 m a na prvej spodnej severnej terase sme dokumentovali potenciálnu prístupovú cestu. Okrem terénneho výskumu sa na hrádku uskutočnil aj geodetický workshop, počas ktorého bol celý areál zameraný, fotogrametricky zdokumentovaný a naskenovaný trojdimenzionálne. Výsledky meračských prác budú samostatne prezentované študentom Katedry archeológie počas zimného semestra v rámci hosťujúcej prednášky Ing. J. Orntha z geodetickej firmy ORNTH, s.r.o.
V roku 2015 archeologický výskum a workshopy na hrádku Peťuša podporili: Ministerstvo kultúry SR – program Obnovme si svoj dom (podprogram 1.3) a Nadácia Tatra banky.

Hrad Peťuša - informačná brožúra

doc. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD.
vedúca projektu letnej školy archeológie






13.6.2015 – dobrovoľnícka brigáda „primátorská“ na Pustom hrade

Výskum a obnova Pustého hradu v roku 2015



Zvolenský Pustý hrad – Dolný hrad

Plán výskumu a obnovy na Pustom hrade v roku 2015

Pre rok 2015 je naplánované pokračovanie úspešného projektu pamiatkovej obnovy veže na Dolnom hrade Pustého hradu vo Zvolene. Kráľovská obytná veža Dolného Pustého hradu je významnou pamiatkou nadregionálneho významu nakoľko bola rezidenciou kráľov Uhorska predovšetkým v 13. storočí. Zvolenský hrad – dnes Pustý hrad bol zároveň sídlom županov Zvolenskej župy, ktorá v 13. a 14. stor. patrila medzi najrozsiahlejšie na území dnešného Slovenska. Pustý hrad radí rozloha 4,7 ha medzi najrozsiahlejšie na Slovensku, veža na Dolnom hrade je jedna z najväčších a najvýznamnejších stredovekých rezidenčných stavieb v strednej Európe a hradná cisterna na Hornom hrade je najväčšia známa stredoveká zásobáreň vody na území Slovenska.
V roku 2015 budú záchranné práce zamerané na poslednú nerekonštruovanú – západnú stenu veže Dolného hradu, priľahlú časť opevnenia Dolného hradu a na hradnú cisternu Horného hradu, t.j. na jedny z najcennejších objektov stredovekej hradnej architektúry na Slovensku. Tieto práce budú trvať od mája do septembra 2015 a sú podporené aj dotáciou z Ministerstva kultúry SR v rámci programu Obnovme si svoj dom a projektu obnovy hradov s pomocou nezamestnaných vďaka ktorému získame aj 10. pracovníkov. Na Dolnom Pustom hrade bude archeologický výskum pokračovať tiež v priestore pri západnej stene veže, pri hlavnej vstupnej brány a severnej línii opevnenia. Na sanáciu brány v spojovacom múre, západnú a severnú líniu opevnenia a hlavnú vstupnú bránu sa v súčasnosti pripravuje projekt a od budúceho roku by mala začať ich konzervácia. Hlavným donátorom výskumu a pamiatkovej obnovy je už 24 sezón Mesto Zvolen. V letných mesiacoch bude tiež pokračovať úspešný projekt Medzinárodnej letnej školy archeológie Archeologického ústavu SAV a Katedry archeológie UKF v Nitre, ktorej sa každoročne zúčastňujú desiatky študentov zo Slovenska a zahraničia.
Výskum hradnej cisterny na Hornom Pustom hrade bude jedným z technicky najnáročnejších na Slovensku. Hĺbka cisterny aktuálne dosahuje 8 metrov. Na základe geofyzikálneho merania v roku 2011 predpokladáme ešte 2 metre hrubú vrstvu archeologických nálezových situácii, ktoré treba preskúmať a z cisterny vyzdvihnúť. Plochu cisterny tvorí takmer štvorec s rozmermi takmer 7 x 7 metrov. Výskum bude mimoriadne komplikovať voda, ktorá sa aktuálne nachádza približne 50 cm nad skúmanou plochou a v celom jej objeme. Vodu bude potrebné neustále odčerpávať. Mimoriadne náročné bude tiež vyberanie veľkých kamenných článkov zo skúmaného priestoru cisterny na úroveň nádvoria, t.j. do výšky 8-10 metrov. Je tiež veľmi pravdepodobné, že medzi nálezmi budú zastúpené aj predmety organického pôvodu (drevo, koža, textil) a bude nevyhnutné hneď ich chemicky stabilizovať a konzervovať.
V roku 2015 sa dokončia projekty pre dokončenie obnovy Dolného hradu a pre sanáciu murív na Hornom hrade. Tie by sme radi v ďalších sezónach rekonštruovali aj s pomocou pracovníkov v rámci programu obnovy hradov s pomocou nezamestnaných. Na Hornom hrade chceme od roku 2015 realizovať aj doplnkový archeologický výskum, a na základe jeho výsledkov a výsledkov z výskumu V. Hanuliaka (1992-2008) by sme radi pre širokú odbornú aj laickú verejnosť pripravili komplexnú monografiu – tak ako tento rok o Dolnom hrade. Už tento rok sa na Hornom hrade uskutoční komplexný geofyzikálny výskum, ktorý nám indikuje ďalšie archeologické objekty.
Výskum a pamiatková obnova Pustého hradu sú robené pre zachovanie tejto významnej Národnej kultúrnej pamiatky a za mimoriadne dôležité pokladáme sprístupnenie zistených informácii širokej verejnosti vo forme publikácii, výstav a prednášok. Zmysel našej práce sa odzrkadľuje v každoročnom náraste návštevníkov Pustého hradu zo Slovenska a zahraničia. Tým, že sa na výskume zúčastňujú aj študenti zo stredných a vysokých škôl zároveň učíme mládež k práci, ale aj k dobrému vzťahu k pamiatkam, histórii a nášmu vzácnemu kultúrnemu dedičstvu.
Vo februári 2015 primátorka mesta Zvolen menovala pracovnú skupinu zloženú z 15 odborníkov v oblasti architektúry, ochrany pamiatok, archeológie, krajinnej ekológie, stavebnej histórie, lesníkov, poslancov MsZ a pracovníkov MsÚ vo Zvolene. Úlohou tejto pracovnej skupiny je vytvoriť Plán obnovy a prezentácie Národnej kultúrnej pamiatky Pustý hrad v rokoch 2015 – 2020.

Ján Beljak (vedúci archeologického výskumu)





Pustý hrad vo Zvolene, Dolný hrad 2009 – 2014. Zvolen – Nitra 2014, 372 strán.


Publikácia vznikla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v rámci programu „Obnovme si svoj dom“ (podprogram 1.3) za rok 2014 a grantovej agentúry International Visegrad Fund (Standart Grant 21410013). Publikáciu finančne podporili aj: Mäspoma spol. s r. o., SVTS dopravy pri Traťovej dištancii Zvolen Ing. Soňa Žiaková a Združenie Kresťanských podnikateľov a manažérov Slovenska. Publikáciu vydali: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, občianske združenie ARCHEOFACT a Archeologický ústav SAV v Nitre.
Publikácia je výstupom komplexného spracovania a vypovedacej možnosti dochovaného archeologického materiálu z Dolného hradu Pustého hradu vo Zvolene za výskumné sezóny 2009 – 2014. Kniha referuje o osídlení lokality od najstaršieho obdobia až do novoveku a predstavuje všetky druhy objavených archeologických i stavebno-historických nálezov. Ponúka zároveň dôkladnú analýzu terénnej situácie i pamiatkovej obnovy hradu. Súčasťou práce je aj prehľad doterajších dejín bádania archeologickej lokality, geologická charakteristika polohy, flóra a fauna areálu, história a každodenný život na vrcholno-stredovekom hrade a záverom i formy a možnosti popularizácie Národnej kultúrnej pamiatky Pustý hrad vo Zvolene. Súčasťou diela je okrem do jednotlivých kapitol vnorených obrázkov, grafov a tabiel aj bohatá obrazová príloha v podobe kreslených tabuliek nálezov a fotografickej dokumentácie stavebnej premeny areálu hradu a obytnej kráľovskej veže. Snahou autorov bolo okrem základného vyhodnotenia a kultúrneho zaradenia nálezových situácií, objektov a nálezov, komplexne predložiť možnosti multidisciplinárnej spolupráce (historického, stavebno-historického, archeologického a pamiatkarského výskumu) na archeologickej lokalite a tým vytvoriť dobrý podklad pre prezentáciu pamiatky a riešenie problematiky historického osídlenia regiónu. Publikácia by mala prispieť nielen k lepšiemu poznaniu našej histórie, ale aj k pochopeniu vypovedacej možnosti bohatej materiálnej kultúry jednotlivých dejinných období. Dielo nie je určené len pre odbornú verejnosť z oblasti histórie a archeológie, slúžiť má aj širokej verejnosti, aby (s)poznala Pustý hrad, rozšírila si svoje znalosti o ňom a šírila osvetu pri jeho prezentácii i ochrane.

Medzinárodný autorský kolektív, ktorý sa podieľal na konečnej príprave textov jednotlivých kapitol a obrazovej (kresbovej i fotografickej) dokumentácie, tvorí celkovo pätnásť bádateľov. V abecednom poradí sú to: B. Beláček (charakteristika stavebného materiálu a kamenného podložia), J. Beljak (metodika výskumu, nálezová situácia, stavebná história, pamiatková obnova, závery), N. Beljak Pažinová (celková koordinácia prác, dejiny archeologického bádania, osídlenie lokality v dobe kamennej, život na stredovekom hrade na základe výpovede archeologických nálezov, prezentácia hradu a práca s verejnosťou, záverečné zhodnotenie významu lokality), M.Golis (údržba a ochrana hradného areálu), J. Hunka (mince a ich dejinná interpretácia), A. Krištín(rastlinstvo a zvieratstvo v okolí hradného areálu), V. Kohút (pamiatková obnova), P. Maliniak(dejiny hradu v arpádovskom období na základe písomných prameňov), M. Mordovin (novoveké dejiny hradu na základe výpovede archeologických nálezov), M. S. Przybyla (osídlenie hradného kopca v posledných dvoch tisícročiach pred Kristom), D. Repka (stredoveká keramika a sklo), M. Slámová (historické krajinné relikty v okolí hradu), M. Šimkovic (architektúra a stavebná história pamiatky), B. Tóth (stredoveké militárie, náradie, ozdoby), O. Žaár (praveké kamenné nástroje a polotovary).


http://zv-podujatia.com/2015/03/12/na-zamku-sa-slavnostne-krstila-kniha-o-dolnom-pustom-hrade/

http://www.culture.gov.sk/aktuality-36.html?id=502

http://zvolen.dnes24.sk/od-historie-az-po-sucasny-vyskum-dolezite-fakty-o-vyskume-dolneho-hradu-na-pustom-hrade-199746

http://zvolen.sme.sk/c/7690366/na-knihe-o-vyskume-dolneho-hradu-sa-podielalo-15-autorov.html




Pustý hrad 2014
Modrý Kameň 2014
Hrad Čabraď 2014
Divín 2014













Menu right


Výskum na Dolnom hrade Pustého hradu realizuje:

Aú SAV Nitra

v spolupráci s Katedrou Archeológie FF UKF v Nitre:

Katedra Archeológie Nitra

Archeologický výskum na Pustom hrade financuje mesto Zvolen:

Mesto Zvolen

Archeologický výskum a sanácia veže boli v roku 2016 podporené dotáciou z programu Obnovme si svoj dom MK SR

MKSR

UPSVAR

Pracovné workshopy a spracovanie nálezov na hrade Peťuša v roku 2016 boli podporené dotáciou Obnovme si svoj dom MK SR, podprogram 1.3

MKSR

Letnú školu archeológie 2016 podporili:

Visegrad

BBSK

Fotogrametriu, 3D skenovanie a geodetické zameranie na Pustom hrade od roku 2011 realizuje ORNTH spol. s r.o.:

Ornth

Archeologický výskum na Pustom hrade podporuje LESNÝ PODNIK MESTA ZVOLEN, s.r.o.:

Lesný podnik

Na projekte Letnej školy archeológie spolupracuje
Katedra histórie UMB
v Banskej Bystrici


Katedra histórie UMB v BB

V roku 2012, 2013, 2014 a 2016 servis pre výskumné fúriky a náradie sponzorsky zabezpečovala firma
1. DMS.


1.DMS

Monografiu Pusty hrad - Dolný hrad podporili:

ZKPM

Mäspoma

AúSAV Nitra

Správa a update webových stránok:
ondrej.zaar@gmail.com